Kejsinkine postrehy

Bývam v krajskom meste a tak sa tu stretávam s kadečím a s kadekým. Niekedy sú to stretnutia príjemné, inokedy nepríjemné, niekedy dokonca "o ničom" (indiferentné). No niekedy ma riadne chytia za srdce.

Už nejaký čas (asi rok) stretávam mladého muža. Veľmi sympatický, taký typ, čo ženy milujú. Proste modrooký blonďák s veľmi dobrou postavou, trochu zvláštne oblečený. Najskôr som si myslela, že je to umelec, čo sa prechádza mestom a hľadá inšpiráciu. Áno, takto by to bolo asi najlepšie. Nuž, pravda je iná.

Tento mladý muž je bezdomovec a žobrák. Postáva na ulici a prosí okoloidúcich o nejaké drobné. Neskúša triky typu "som postihnutý pomôžte". Vôbec nie, len tam stojí a oslovuje ľudí. Málokto mu prispeje, lebo nie je dotieravý ako niektorí.

Hmm, a doba pokročila a on stále žobre. Nechápem ako sa taký mladý človek mohol dostať takto hlboko na dno. Nechápem, že nemá príbuzných, kamarátov alebo proste niekoho, kto by mu podal pomocnú ruku.

Na druhej strane ho nepoznám. Možno bol alkoholik, narkoman, možno bil svojich priateľov. Neviem. Ale rozhodne na to nevyzerá.

Raz, až sa mi bude viac dariť v živote, určite niečo podniknem, aby aspoň mladí ľudia, ktorí sa ocitnú na dne mohli sa z toho dna zasa odraziť a žiť svoj život.